O slovenskom „BANKROTE“, ktorý nemá pravdepodobne obdoby na celom svete

Zvažujete „ BANKROT“ ???

Najlepšie sa opýtať tých čo už do toho „BANKROTU“ išli, iste by nám povedali, že VŠETKO JE INAK.

A to si v ďalších článkoch môžete prečítať zo skúseností tých, ktorí slovenský „BANKROT“ zažili.

„BANKROT“ je len slovo, ktoré v slovenskom právnom poriadku NEEXISTUJE.

Je to ale LÁKADLO pre tých, ktorých štát doviedol na okraj priepasti, čo je síce odvážne tvrdenie, ale jediné možné vysvetlenie pre inštitút verejne označovaný ako „ BANKROT“

Vedia to najmä sudcovia, lebo len tí majú bohaté skúsenosti z vlastnej sudcovskej činnosti a pravdaže ako najvzdelanejší občania Slovenska poznajúci zákony a judikatúru ( súdnu prax).

Aby sme pochopili ako sa zrazu v slovenskom slovníku ocitlo slovo „ BANKROT“ , ktoré je pomerne mladé, má najviac 20 rokov ( od roku 2005), i keď jeho predchodca pochádza od roku 1991 teda má 34 rokov, musíme zájsť do histórie.

Je rok 1989 a tak to začalo, pretože pred týmto rokom „ BANKROT“ neexistoval a ani nemusel.

Stovky až tisíce zamestnávateľov z pred roka 1989 po tomto roku postupne v období do roku 2000 a i v nasledujúcich rokoch zmizlo z povrchu zemského a tak zmizlo zo Slovenska približne milión pracovných miest.

Napríklad živitelia rodín a i mnohé matky s deťmi zrušením štátnych podnikov, továrni, družstiev a iných prevádzok od roku 1991 kedy od platnosti, kedy vstúpil namiesto Hospodárskeho zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK, ktorý umožnil zmeniť štátne podniky a družstvá na súkromné ( čiže boli sprivatizované) , stratili prácu a viac sa nezamestnali, pretože nových milión pracovných miest už nikdy v Slovenskej republike nevzniklo.

Ak čítate o nových pracovných miestach iste vite, že ide o počty v tisícoch.

Čo mali robiť tieto rodiny a matky s deťmi, aby sa uživili?

Približne 6 mesiacov žili z odstupného, potom hľadali prácu, ktorú nenašli a tak im neostávalo nič iné, len si zobrať pôžičku, ktorú verili, že splatia, keď sa znova zamestnajú.

Keďže milión pracovných miest zaniklo a nových milión pracovných miest nevzniklo tak sa už nikdy prevažná väčšina tých, ktorí stratili zamestnanie, nezamestnali a tak pôžičky či úvery bez príjmu neboli schopní splácať.

A tu len tak mimochodom máme približne 800 tisíc ľudí, ktorí buď odišli do zahraničia, aby sa uživili, alebo sa stali ľuďmi bez domova, alebo už nie sú medzi nami, hoci tu mohli byť, ale o tom sa dočítate v iných článkoch.

Našťastie, alebo na nešťastie sme tu mali na Slovensku zrazu okrem bánk aj mnoho nebankových spoločností, ktorých predmetom podnikania bolo požičiavanie peňazí, napríklad tieto spoločnosti:

MINIHOTOVOSŤ a.s. ( od r. 2015), ktorá poskytovala nebankové pôžičky.

Jedna z najväčších spoločnosť Consumer Financial Holding a.s . ( od r. 2005) požičiavala peniaze VUB banky a poskytovala pôžičky aj ľuďom, ktorí nemali ako splatiť už poskytnuté pôžičky a tak sa rozkrútil kolotoč pôžičiek a zrazu rodiny mali pôžičku za pôžičkou a stali sa platobne neschopnými.

Provident Financial, s.r.o. (od r. 2001), ktorá poskytovala nebankové pôžičky, ktorá však vyhlásila konkurz a už jej niet na Slovensku.

POHOTOVOSŤ s.r.o. ( od r. 1991) ), ktorá poskytovala nebankové pôžičky a s poskytovaním skončila.

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ( od r. 2000) i na začiatku pod menom PROFIREAL Slovakia, ktorá i v súčasnosti poskytuje nebankové pôžičky.

Home Credit Slovakia ( od r. 1999) ), ktorá i v súčasnosti poskytuje nebankové pôžičky.

Diners Club Slovakia, s.r.o. ( od r. 1998), ktorej už tiež niet na slovenskom trhu.

A takýchto spoločností bolo viac, o každej z nich sa postupne dočítate v iných článkoch.

Postupne od roku 1989 približne milión občanov bolo nútených si vziať pôžičky od bánk a nebankových subjektov z dôvodov už uvedených ale i z dôvodu, že občania, aby sa dokázali uživiť začali pracovať ako samostatne zárobkové osoby, alebo si založili obchodné spoločnosti na podnikanie najviac však spoločnosti s ručením obmedzeným. Pravdaže s nádejou, že podnikaním si zarobia nielenže na obživu ale i na splatenie pôžičiek.

V súvislosti so zavádzaním nových zákonov a najmä zvyšovaním životných nákladov sa prevažnej väčšine občanov nedarilo a ani nepodarilo zarobiť toľko, aby dosahovali zisk z podnikania, pretože všetok príjem pohltili nielen životné náklady, náklady na podnikanie, na dane, odvody do sociálnej a zdravotných poisťovní, ale najmä úroky z pôžičiek, ktoré sa v mnohých prípadoch pohybovali v rozmedzí až neuveriteľných 50 až 100 %.

Aj o tom postupne pribudne článok ako to bolo od roku 1989 s úrokmi.

A tak narastala neschopnosť splácať pôžičky alebo úvery a na súdoch Slovenskej republiky pribúdalo viac a viac žalôb veriteľov a v dôsledku súdnych rozhodnutí i exekúcii.

A tu sa dostávame k pojmu „BANKROT“ ako k domnelému riešeniu zadĺženosti.

Verejnosť pozná pojem „BANKROT“ avšak málo kto pozná pojem „KONKURZ“.

O pojme „BANKROT“ koluje na Slovensku mienka ako o spôsobe oddlženia.

Avšak oddlženie ani náhodou nemožno s týmto pojmom „BANKROT“ spájať, pretože neexistuje žiadny zákon o Bankrote ani o oddlžení Bankrotom.

Oddlženie je upravené v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. ktoré upravuje i oddlženie občana dlžníka teda úpadcu, predtým zákon č. 328/1991 Zb. Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý viac menej riešil úpadok dlžníka a to podnikateľa.

Len na okraj ešte pred pár rokmi som zastupovala pani, ktorá „mala“ konkurz ešte z 90.tich rokov, takže išlo o nekonečnú „ neverending story“.

Mnohí si mylne myslia, že v „BANKROTE“ sa stanú oddlžení a ich dlhy zaniknú, čo vôbec nie je pravda a nemá ani logiku, pretože ak niekto dlží inému tak by predsa bolo nespravodlivé, aby existoval taký zákon, ktorý by umožňoval dlžníkovi nevrátiť peniaze, ktoré si požičal, i keď existujú predsa len výnimky napríklad z dôvodu premlčania, kedy dlžník, ktorý sa premlčania na súde dovolá už nebude musieť peniaze vrátiť. Ale o tom sa postupne dočítate v iných článkoch.

Ak zájdete do štátom zriadenej organizácie Centrum právnej pomoci tak Vám odporučia ten domnelý „ BANKROT“ a Vašou úlohou je podpísať PLNOMOCENSTVO na zastupovanie Centrom právnej pomoci, aby ono za Vás podalo NÁVRH NA KONKURZ. Pravdaže musíte ešte vypísať a opísať a podpísať Vaše MAJETKOVÉ POMERY a DLHY na ich tlačivách a priložiť doklad o vedení aspoň jednej exekúcie proti Vám. Centrum právnej pomoci podá na súd za Vás NÁVRH NA VYHLÁSENIE KONKURZU a tým to pre nich končí.

Potom už koná len súd, ktorý Vám pridelí SPRÁVCU konkurznej podstaty a koná za Vás SPRÁVCA.

Vy ste sa stali účastníkom KONKURZNÉHO KONANIA a to znamená účastníkom SPEŇAŽOVANIA VÁŠHO MAJETKU za účelom zaplatenia Vašich DLHOV veriteľom.

Súd vydá UZNESENIE, kde uvedie, že sa začína KONKURZ na Váš majetok, že Vám prideľuje správcu, že vyzýva Vašich VERITEĽOV, aby podali PRIHLÁŠKY do konkurzu, a že Vás ako ste mi mnohí uviedli ODDLŽUJE a Vy už nemáte dlhy. To je však OMYL.

Pretože v UZNESENÍ súdu o oddlžení dlžníka je napísané: Súd

Oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

A tu je to čo by ste mali o tom „ BANKROTE“ vedieť, že Súd Oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, …….. a je tam čiarka nie bodka a veta nekončí, ale pokračuje…….. IBA TÝCH DLHOV, ktoré môžu byť uspokojené IBA V TOMTO KONKURZE, ……. v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

Z tejto vety v uznesení vyplýva, že Vás súd NEZBAVIL VŠETKÝCH DLHOV, ale mnohí mi tvrdíte, že ste zbavení dlhov. No s poukazom na tú vetu v uznesení súdu NIE STE ZBAVENÍ DLHOV a po skončení domnelého „BANKROTU“ od Vás zas budú veritelia a exekútori DLHY VYMÁHAŤ.

Je mi to ľúto, že Vám oznamujem nedobrú správu, ale mojim cieľom je objasniť Vám, že štát vydáva také zákony, ktoré Vás môžu zmiasť a čo je najhoršie spôsobiť Vám ešte väčšie problémy v budúcnosti, preto buďte rozvážni a opatrní a kým urobíte rozhodnutie ísť do toho „BANKROTU“ tak si prečítajte ďalšie články, ktoré Vám pomôžu rozhodnutie urobiť tak, aby ste sa vyvarovali chýb, ktoré nemožno vrátiť späť.

autor: Mgr. Kristína Ulmanová